gallery/logo_oznr

OZ Naša Ratková

Náš kraj, naše srdce...
gallery/durinda_foto

MUDr. Ďurinda Miroslav, 24. 07. 1932 Ratková,

R. 1947 – 51 absolvoval gymnázium v Rimavskej Sobote a v Revúcej, 1951 – 57 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Po štúdiách pôsobil ako lekár v Košiciach na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice, v Železničnej nemocnici a i. Popri odbornej práci sa venuje básnickej tvorbe, vydal zbierky reflexivnej poézie: Okamihy a reflexie (1996), Chvíle a chvíľky (1997), V krivkách pocitov, v priamkach nálad (1998), Verše z medzičasu (1999), Z averzov a reverzov (2001), Na nič nezabúdam (2005).

Letný trh

Ponúkaš mi už vyblednutý tovar,
Zo seba zvyšok, pozdrav, lúčenie;
Bolo by kúpiť z tepla, kvetov zopár.
Zdriemli už v senách trávy neverné.

Viem, leto, ideš rozpredávať všetko.
Málo som núkal, váhal nad cenou.
Zabaľ mi pozdrav a zadarmo vietor,
Aby ma vypredané bolelo.

Odpusť mi pamäť (žitám bledne slama)
že zabúdam už kvetom na mená.
Ach, motýľ, poďme na strniská sadať.
Hľadám ťa, chvíľka, krása neverná.

++++

Zas myslím na ten odložený džbán
z poltárskej či šivetickej hliny.
Aj smutno mi je, nerád odchádzam,
veď iba úlomky z neho ostali mi.

A franforce zo zodraných nohavíc
študentskej lásky cez prázdniny.

Skutočný krčah z vypálenej hliny
(rastlinný motív na bokoch)
prasknutý ale predsa milý,
nedonesie mi dievča na meniny,
nenaleje burčiak po rokoch.
Pukliny sa už otvorili.
Študenta dočkal dôchodok.

++++

Niekedy vravím – zo všetkého bolo,
častejšie vraciam zo snov z čoho niet,
mnohokrát poviem- neskôr, azda, možno-
istejší v neistote. V pokore.

Kiežby bol bezčas kdesi na zastávkach,
popritom v bytí spätný pohyb
(skutočný, nie len pomyslená lávka)
zneista riekol by som: Možbyť

Dal by som priestor najjasnejším vášňam,
A v niekom stíchol navždy v nebytí,
bol šansoniérom v predposledných básňach.
Život by nebol lénom. Prežitím.

++++

Nad prísnou diétou
Pijem čaj, z nevyhnutna trpkú núdzou,
zvyknutý na majstrovo víno.
A dnešnú tému vo všeličom nudnú
niet dôvod láskať ladnou chvíľou.

K úvahám trápnym s nesladeným čajom
vedie ma dotieravá nechuť.
To obrovské nič, nad ktorým som kráľom
neláka. V tiesni chcem čaj prežut,
Keď s plánmi v nepohode- v duchoprázdne
nič osvietené nenachádzam.
V zámlke posedenia nie sú vábne-
jazyk je v strese, v hrdle skaza-

Nič k radosti, či aspoň lahodnosti
siesta nedá – neprináša.
Keď dušu horkým čajom smutný hostím –
to trónim z postu devianta.

++++

To sa len vonku za oknami šerí
a biely kláves vzlykom zahučal,
akoby niekto vkročil naposledy-
tie tiahle tóny clivé zdajú sa.

Akoby haslo rozpálené telo,
tie posplietané trávy neskoré,
akoby kláves niečo nedoriekol –
akoby bežal k nociam na spoveď.

A ďalší akord ako tichý úder,
musím s ním znova prekračovať čiaru –
krúti sa, topí v najspodnejšom prúde.
Len kroky nazad sa viac nevracajú

To sa len vonku za oknami šerí
a vo mne ešte ľahko klavír znie.
Akoby smútok liezol po papieri
a odnášal mi túžby bláznivé.

++++

Nad partiou
Naozaj chcem
alebo pohrávam ,,akoby“ ... ?
Viem, nutkanie, ešte zvádzaš.
Že je to ľahkovážne? –
to nikdy presne nevieme,
človeka nadchne pokušiteľ,
rozosmúti anjel.
Hrajme sa chvíľku, hrajme
na vlastnej šachovnici
a v komsi na linke dôvery.
Meňme ťahy, postavenia.
Rozpozná niekto, uverí,
že ak sa za dámou rozplačem,
ide o vyvrcholenie
v šachovom ťažení?
Nie, už sa nezmocním vlády
,,garde“ varovaním.

Naozaj chcem?
Na skutočné hry ktože mi už naletí?

++++
 


Poznámka:
Niektoré básne boli prezentované vydavateľstvom Slovo a Verejnou knižnicou J. Bocatia v Košiciach 28.10.l998, niektoré boli recitované na „krste“ básnickej zbierky v Revúcej. Z titulu poetickej tvorby bol autor hosťom rádia Regina- Košice jún 2001 v relácii Panoráma Východného Slovenska a v r 2004 v relácii Generácie. V samizdate “Malý almanach spomienok na Ratkovú„ publikoval dva príspevky- Osobnosti starej Ratkovej a Spomienková skica zo školských lavíc. V súčasnosti prispieva na našu WEB stránku zaujímavosťami z histórie rodnej obce Ratková.